HISTÓRIA OBCE
Vladiča:
Obec vznikla v roku 1964, presnejšie 14.júna 1964 na základe uznesenia ONV v Humennom, zlúčením Nižnej a Vyšnej Vladiče, Suchej a Driečnej.
Poľnohospodárska obec, značná časť obyvateľstva pracovala v priemysle na východnom Slovensku.
Nižná Vladiča:
Obec je doložená z roku 1340 ako Waddisko, neskôr ako Wladycha (1454), Wladicza (1773), Nižná Vladiča (1920); po maďarsky Alsóvladicsa, Alsóladács.
Obec patrila panstvu Stropkov, v 18. storočí Vécseyovcom. V roku 1598 mala 4 porty, v roku 1715 mala 2 opustené a 4 obývané domácnosti, v roku 1787 mala obec 20 domov a 109 obyvateľov, v roku 1828 mala 20 domov a 154 obyvateľov. Živili sa pastierstvom, drevorubačstvom a tkáčstvom.
Za I. svetovej vojny sa tu bojovalo. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali tradičnými zamestnaniami. V roku 1942 bolo v obci 22 domov, 145 obyvateľov a z toho 5 Židov. Počas oslobodzovacích bojov v roku 1945 bola obec evakuovaná. Po roku 1945 časť obyvateľov odchádzala za prácou do iných obcí.
V obci Nižná Vladiča - Gréckokatolický chrám Narodenia svätej Bohorodičky z roku 1914
Vyšná Vladiča:
Obec založili na zákupnom práve. Obec je doložená z roku 1553 ako Waddisko, neskôr ako Wladicza (1773), Vyšná Vladiča (1920); po maďarsky Felsövladicsa, Felsoladács.
Patrila panstvu Makovica, v 19. storočí Jekelfalussyovcom a Dobrianským. V roku 1715 mala 6 domácností, v roku 1787 mala 14 domov a 108 obyvateľov, v roku 1828 mala 20 domov a 161 obyvateľov.
V I. svetovej vojne v rokoch 1914-15 bola zničená.
Za kapitalizmu sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, pasienkárstvom, prácou v lesoch a tkaním plátna. V roku 1942 bolo v obci 20 domov, 131 obyvateľov a z toho 5 Židov.
V obci Vyšná Vladiča - Gréckokatolický chrám Svätého Mikuláša z roku 1838 - národná kultúrna pamiatka Slovenska
Driečna:
Obec vznikla v roku 1960 zlúčením Malej a Veľkej Driečnej. V roku 1965 bola pripojená k obci Vladiča.
Veľká Driečna:
Obec je doložená z roku 1618 ako Dricsna, neskôr ako Dricžna (1773), Veľká Driečna, Šarišská Driečna (1920); po maďarsky Sárosdricsna, Nagyderencs.
Obec založili na zákupnom práve v rokoch 1573—98, v roku 1618 mala 6 port. Rozdelila sa na Veľkú a Malú Driečnu.
Veľká Driečna patrila panstvu Makovica, v roku 1715 mala 8 domácností, v roku 1787 mala obec 27 domov a 171 obyvateľov, v roku 1828 mala 51 domov a 382 obyvateľov. V 19. storočí vlastnil tunajšie majetky Adolf Dobríansky.
Za I. svetovej vojny tu boli boje. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a drevorubačstvom. V roku 1942 bolo v obci 35 domov, 216 obyvateľov. Za partizánsku činnosť obec vyznamenali Pamätnou medailou SNP. Po roku 1945 nastala migrácia obyvateľstva. Od roku 1960 bola zlúčená s Malou Driečnou.
Malá Driečna:
Obec je doložená z roku 1773 ako Recžne, neskôr ako Malá Driečna, Zemplínska Driečna (1920); po maďarsky Zempléndricsna, Kisderencs. Patrila panstvu Stropkov, v 18.-19. storočiach rodine Keglevichovcov.
V roku 1715 mala 5 domácností, v roku 1787 mala obec 19 domov a 107 obyvateľov. Pracovali v rozsiahlych lesoch.
Za I. svetovej vojny tu boli boje. Po roku 1918 nastal vývin ako vo Veľkej Driečnej. V roku 1942 bolo v obci 32 domov, 206 obyvateľov. Obec bola vyznamenaná Pamätnou medailou SNP. V roku 1960 bola zlúčená s Veľkou Driečnou.
V obci Driečna - Gréckokatolický chrám Svätého Bazila Veľkého z roku 1819 - národná kultúrna pamiatka Slovenska, Pravoslavný chrám sv. ap. Petra i Pavla
Suchá:
Obec je doložená z roku 1567 ako Zuha, neskôr ako Sucha (1773), Suché (1920), Suchá (1927); po maďarsky Szuha, Szárazhegy.
Obec založili na zákupnom práve v rokoch 1573-98. Patrila panstvu Makovica. V roku 1618 mala 3 porty, v roku 1715 mala 8 domácností, v roku 1787 mala obec 31 domov a 200 obyvateľov, v roku 1828 mala 56 domov a 443 obyvateľov. Zaoberali sa drevorubačstvom, poľnohospodárstvom a kolárstvom. V rokoch 1890-1900 sa mnohí vysťahovali.
V 19. storočí patrili tunajšie majetky rodine Vladárovcov.
Za I. svetovej vojny tu boli boje. Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. V roku 1942 bolo v obci 40 domov, 240 obyvateľov a z toho 9 Židov. Po roku 1945 odchádza časť obyvateľov za prácou do Čiech. V obci bol lesopoľnohospodársky závod. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Medzilaborciach, Stropkove, Svidníku, v Košiciach a inde, časť v lesoch a ako súkromne hospodáriaci roľníci. V roku 1965 bola obec pripojená k obci Vladiča.
V obci Suchá - Gréckokatolický chrám Nanebevstúpenia Pána z roku1886 - národná kultúrna pamiatka Slovenska
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
