Choď na obsah Choď na menu
 


CINTORÍNY 1.SVETOVEJ VOJNY

 Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny v obci Vladiča
16. Feb 2011 | Autor: PhDr. Radoslav Turik | Rubrika: Vojnové cintoríny

Obec Vladiča sa nachádza asi 17  kilometrov severovýchodne od okresného mesta Stropkov. Obec leží v Ondavskej vrchovine vo východnej časti doliny Chotčianky. Dnešná obec vznikla spojením pôvodných obcí Nižná Vladiča a Vyšná Vladiča v roku 1965. Najstaršie písomné zmienky o dedine sa zachovali z roku 1430. Obec bola súčasťou Stropkovského panstva. Pod obecnú správu  vo Vladiči patria aj bývalé samostatné obce Suchá a Driečna. Pred prvou svetovou vojnou sa časti dnešnej obce  nazývali Alsőladács (Nižná Vladiča) a  Felsőladács (Vyšná Vladiča).

 

Vojnový cintorín Vladiča I. (Nižná Vladiča)
Vojnový cintorín Vladiča I. sa nachádza v časti obce, ktorá bola kedysi samostatnou obcou s názvom Nižná Vladiča. Vojnový cintorín je súčasťou obecného cintorína. Dohľad nad cintorínom mala v medzivojnovom období  Žandárska stanica Malá Poľana. Cintorín pozostával zo šiestich hrobov. Päť hrobov bolo jednotlivých. Posledným hrobom je masová šachta. V masovom hrobe bolo pochovaných sedem obetí. Spolu je na cintoríne pochovaných dvanásť obetí. Nedôkladný náčrt znemožňuje bližšie určenie hrobov.

Časť cintorína vznikla už počas vojny. Jednotlivé hroby sú pôvodné. Hromadný hrob vznikol až po vojne exhumovaním pôvodných hrobov z okolia obce. Exhumácie prebiehali 13. apríla 1922. Exhumáciu vykonala exhumačná komisia v zložení strážmajster Janovský, Vasiľ  Mulik a Andrej Backanič. Exhumované boli pozostatky siedmich vojakov. Určená bola štátna identita všetkých obetí. V šachte č. 1 boli pochovaní šiesti ruskí vojaci a jeden rakúsko-uhorský vojak. Kto sa nachádza v štyroch jednotlivých hroboch nevieme. Všetky obete padli počas bojových operácii v okolí.

Ani tomuto vojnovému cintorínu sa nevyhýbajú nezodpovedané otázky.  Archívny náčrt totiž odporuje ostatným dokumentom v zložke. Výpis hrobov, ktoré mala na starosti Žandárska stanica Malá Poľana z roku 1920 je uvedené, že v Nižnej Vladiči sa nachádza 5 jednotlivých hrobov. V roku 1922 prebehli exhumácie a pribudol masový hrob. Na náčrte z roku 1922 sú však zakreslené iba štyri jednotlivé hroby. Druhou záhadou na náčrte sú počty obetí v dvoch pôvodných hroboch. Pozostatky obetí z týchto hrobov boli exhumované do novej šachty č. 1. Na náčrte je zaznamenané, že v jednom hrobe boli pochovaní piati ruskí vojaci a v druhom traja ruskí vojaci. Čo je spolu 8 obetí. Podľa evidenčného listu bolo do nového hrobu prenesených sedem obetí, z toho jeden rakúsko-uhorský vojak. Tieto nezrovnalosti môže odhaliť len ďalšia dokumentácia k cintorínu.

V súčasnosti nepoznáme presné miesto, kde sa vojnové hroby nachádzali.  Vieme iba to, že sa hroby nachádzali na obecnom cintoríne.  So súčasnými informáciami môžeme považovať vojnový cintorín za zaniknutý. Obnova cintorína nie je v súčasnosti veľmi reálna. Obete prvej svetovej vojny by mohli byť pripomenuté  aspoň symbolickým krížom a informačnou tabuľou.

Vojnový cintorín Vladiča II. (Vyšná Vladiča)
Druhy vojnový cintorín v obci Vladiča sa nachádza v časti obce, ktorá  sa v medzivojnovom období volala Vyšná Vladiča. Cintorín bol súčasťou obecného cintorína a mal by sa nachádzať juhovýchodne od kostola. Dozor nad týmto vojnovým cintorínom spadal do kompetencií Žandárskej stanice v Malej Poľane. Bližšie určenie polohy cintorína pomocou archívneho náčrtu nie je možné, pretože neobsahuje žiadne orientačné body.

Cintorín pozostával iba z jedného masového hrobu. V tomto masovom hrobe bolo pochovaných osem obetí. Cintorín nebol pôvodný. Vznikol až v medzivojnovom období. Podobne ako v iných obciach, aj tu pristúpil správca cintorína k zhromaždeniu obetí z vojnových hrobov. Exhumácie sa vykonali 13. apríla 1922. Exhumačná komisia pracovala v zložení strážmajster Janovský, Vasiľ  Mulik a Andrej Backanič. Spolu bolo exhumovaných päť hrobov, ktoré sa nachádzali v okolí obce Vyšná Vladiča. Všetky obete boli uložené do spoločného hrobu č. 1. Nie sú známe mená ani jednej obete pochovanej na tomto cintoríne.

Z výsledkov exhumácie sa podarilo určiť aspoň štátnu príslušnosť obetí. Do hromadnej šachty bolo pochovaných sedem ruských vojakov a jeden rakúsko-uhorský vojak.  Ďalšie údaje o obetiach zatiaľ nepoznáme. Aj vojnový cintorín Nižná Vladiča môžeme považovať za zaniknutý. Po masovom hrobe, ktorý by sa tu mal nachádzať už niet žiadnej stopy. Je preto zbytočné uvažovať o nejakej forme obnovy. Do budúcnosti by bolo potrebné umiestniť v obci aspoň informačnú tabuľu.

Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny v obci Driečna

13. Sep 2010 | Autor: PhDr. Radoslav Turik | Rubrika: Vojnové cintoríny

Driečna je v súčasnosti miestnou časťou obce Vladiča. Nachádza sa asi 19  kilometrov severovýchodným smerom od okresného mesta Stropkov. Pôvodná obec Driečna vznikla spojením Malej Driečnej a Veľkej Driečnej. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1635. Obe dediny oddeľoval tamojší potok, ktorý bol súčasťou hranice medzi Šarišskou a Zemplínskou župou. Pred prvou svetovou vojnou sa používali názvy Nagyderéncs (Veľká Driečna) a  Kisderéncs (Malá Driečna). V medzivojnovom období obe obce patrili do okresu Medzilaborce.

Vojnový cintorín v obci Driečna sa nachádza v časti obce, ktorá sa v medzivojnovom období volala Veľká Driečna. Cintorín je súčasťou miestneho gréckokatolíckeho cintorína. Cintorín mala v medzivojnovom období na starosti Žandárska stanica v Čertižnom. Cintorín bol tvorený šiestimi hrobmi. Všetky hroby boli jednotlivé. Tieto údaje potvrdzuje katastrálny list, ako aj pravidelné výpisy počtu hrobov, ktoré správca cintorína posielal v prvých medzivojnových rokoch nadriadeným inštitúciám. Samotná zložka obsahuje aj ďalšie dokumenty, ktoré komplikujú zistenie skutočného stavu. Jediný náčrt cintorína, ktorý sa zachoval zobrazuje na cintoríne v Driečnej jeden spoločný hrob a jeden jednotlivý hrob. Existencia týchto hrobov je zahalená tajomstvom, pretože ich nespomínajú žiadne dokumenty.

Podľa dokumentácie vznikol cintorín po vykonaní exhumácii  v okolí obce v medzivojnovom období. Exhumácie vykonali strážmajstri Vilém Prochádzka a Rudolf Vašátko. Podľa exhumačných protokolov boli exhumované telá ukladané do jednotlivých hrobov. Exhumácie sa uskutočnili v dňoch 24.-27. júla 1922. Dva pôvodné hroby sa nachádzali na pozemkoch miestnych roľníkov Iľka Dury a Štefana Velikaniča. Ďalšie tri hroby sa nachádzali na kótach 610, 623 a 410 v okolí obce. Posledný pôvodný hrob  sa nachádzal pri ceste asi 700 krokov od obce.

Nepoznáme identitu ani jednej obete. Známa je iba štátna príslušnosť obetí. Na cintoríne sú pochovaní traja ruskí a traja rakúsko-uhorskí vojaci. Ďalšie informácie archívna zložka neobsahuje. Nevysvetlená je existencia dvoch jednotlivých hrobov nachádzajúcich sa pri obci. Bližšie určenie hrobov  sa nezachovalo. Našiel  sa iba náčrt hrobov, na ktorom je poznamenané, že k ním neexistujú žiadne ďalšie informácie. Záhadou ostáva,  prečo neboli exhumované a premiestnené na vznikajúci cintorín, keď v okolí obce prebiehala organizovaná exhumačná činnosť.

Vojnový cintorín v Driečnej môžeme považovať za zaniknutý. Hroby nie sú viditeľné a nedokážeme identifikovať presné miesto, kde sa nachádzali. Určenie aspoň približného miesta komplikuje aj absencia kvalitného náčrtu vojnového cintorína. Akákoľvek možnosť rekonštrukcie v tomto prípade nie je veľmi reálna. Existenciu vojnového cintorína v Driečnej by mohol pripomínať symbolický kríž a informačná tabuľa.

Zdroj: www.kvhbeskydy.sk/index.php/2011/02/16/vojnove-cintoriny-z-prvej-svetovej-vojny-v-obci-vladica/

www.kvhbeskydy.sk/index.php/2010/09/13/vojnovy-cintorin-z-prvej-svetovej-vojny-v-obci-driecna/